• Krajiny
• Organizácie
• Aktivity
• Mapa
• Kalendár
• Dotácie
• Výzvy
• eShop

Profil Milana Hodžu

Popis udalosti/akcie/projektu:

Významný slovenský politik, československý štátnik, historik, novinár a publicista.- Pôvodne poslanec uhorského snemu, potom československého Národného zhromaždenia. Významný ideologický a politický predstaviteľ slovenského i medzinárodného agrárneho hnutia. Minister rôznych rezortov v rade československých vlád. Prvý Slovák vo funkcii predsedu československej vlády (1935-1938) krátko i minister zahraničných vecí 1936. Stúpenec stredoeurópskej integrácie, autor projektu podunajskej federácie.

Pochádzal z význačnej národne uvedomelej evanjelickej rodiny. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Šoproni a Sibiu, kde v roku 1896 maturoval. Vďaka prestupom počas gymnaziálnych štúdií spoznal rôzne kúty Rakúsko-Uhorska, zároveň mal osobnú skúsenosť s maďarským šovinizmom, keď sa kvôli svojmu národnostnému cíteniu opakovane dostával do konfliktov s vyučujúcimi. Neskôr študoval právo na univerzitách v Budapešti a v Kluži , slovanskú filológiu a históriu na viedenskej univerzite. Už ako študent pracoval národnostných spolkoch a venoval sa žurnalistike. Na prelome 19. a 20. storočia aktívne prispieval do časopisu Hlas a prejavoval sympatie k budúcemu prezidentovi spoločného štátu Čechov a Slovákov Tomášovi Garrigue Masarykovi. Pôsobil ako parlamentný spravodajca v liberálnom denníku Neues Budapester Abendblatt a od roku 1900-1902 vydával a redigoval v Budapešti Slovenský denník, od roku 1903 vydával Slovenský týždenník. Prostredníctvom žurnalistiky prešiel k aktívnej politike. Postupne sa prepracoval k vlastnému politickému programu so základnou ideou prebudovať Uhorsko na demokratický štát k čomu malo napomôcť všeobecné volebné právo a aktívny podiel všetkých národností na verejnom živote. V svojich dvadsiatich siedmych rokoch sa stal poslancom uhorského snemu, kde v rokoch 1905-1910 zastupoval dolnozemských Slovákov,. V parlamente nadviazal spoluprácu so zástupcami nemaďarských národov Uhorska. Pred prvou svetovou vojnou úzko spolupracoval s následníkom trónu arcivojvodom Františkom Ferdinandom d´Este,ktorý usiloval o odstránenie dualizmu a o federalizáciu monarchie. Za prvej svetovej vojny pôsobil v rokoch 1914-1915 ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády v Trenčíne a vo Vespríme. V rokoch 1915-1916 ako šéf vojenského cenzúrneho úradu pre Chorvátov a 1916-1918 ako redaktor tlačovej kancelárii vo Viedni. V tej dobe napísal knihu Československý rozkol, venovanú kultúrnym a politickým vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi. Zároveň sa vo Viedni zúčastnil vypracovania projektu samostatného československého štátu a jeho vnútornej organizácie. Koncom októbra 1918 sa stal členom Slovenskej národnej rady a účastníkom Martinskej deklarácie. Po vzniku Československa pôsobil najprv ako zmocnenec československej vlády v Budapešti. Pokračoval ako vo svojej predvojnovej politike organizovania roľníctva a stal sa jedným z prvých mužov Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu. Ako čelný predstaviteľ tohto najsilnejšieho československého medzi vojnového politického subjektu sa podieľal na tvorbe a realizácii hospodárskej politiky ČSR. Je považovaný za tvorcu teórie agrárnej demokracie . V rokoch 1918-1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. V roku 1921 bol menovaný profesorom novovekých slovenských dejín na Komenského univerzite v Bratislave.

Hodžova koncepcia strednej Európy mala vychádzať z jednotlivých hospodárskych a politických záujmov podunajských štátov, smerovala k ich hlbšej súčinnosti a neskoršie k vytvoreniu podunajskej federácie. Vo slovenskej otázke sa celkom nezhodoval s centralistickým modelom unitárnej ČSR, V roku 1927 sa podieľal na realizácii nového správneho usporiadania štátu a roku 1938 pripravil projekt reformy československej samosprávy. Rovnako sa snažil rôznymi opatreniami riešiť problém národnostných minorít. V roku 1938 viedol neúspešné rokovania so zástupcami Sudetonemeckej strany, jeho vláda prijala 21.9.1938 berchtesgadenské ultimátum a 22.9. odstúpil, Po Mníchove emigroval do Švajčiarska a neskôr do Francúzska, kde založil Slovenskú národnú radu ako reprezentantku slovenských demokratických síl v exile, ktorá odmietala Tisovu kolaboráciu s nacistickým nemeckom. Režim Slovenského štátu ho odsúdil v neprítomnosti na osemnásť rokov väzenia,

Hodža nestrácal nádej aj po obsadení Francúzska nacistickými vojskom veril vo víťazstvo demokracie a navrhoval, aby bola po vojne obnovená republika na základe princípu troch rovnocenných národov Čechov, Slovákov a Rusínov so spoločnou zahraničnou politikou, vojskom , financiami, dopravou a obchodom, ale predstavitelia československej exilovej vlády na čele s Edvardom Benešom jeho koncepciu odmietli. Preferoval vytvorenie stredoeurópskej federácie, ktorá by čelila veľmocenským vplyvom a zároveň by negovala niektoré temné stránky versailleského usporiadania. V roku 1942 vydal v Londýne na toto téma knihu, ktorá v slovenskom jazyku pod názvom Federácia v strednej Európe bol vydaná až v roku 1997

Krátko pred smrťou varoval pred sovietizáciou strednej Európy v memorande Europe at the Crossroads, zaslanom na americké ministerstvu zahraničia. Počas svojho života publikoval tisíce článkov, polemík a štúdií.

Osvojil si viac jazykov, Okrem rodnej slovenčiny a češtiny plynule rozprával po maďarsky, nemecky, anglicky, francúzsky, rumunsky, srbochorvátsky a poľsky.

Milanovi Hodžovi nebolo dopriate dožiť sa porážky nacizmu ani vrátiť sa z exilu do vlasti. Zomrel na následky operácie 27.júna 1944 v Clear Water na Floride v USA. V roku 2002 boli ostatky Milana Hodžu prevezené z československého národného cintorína v Chicagu na Slovensku a pietne uložené na národnom cintoríne v Martine.

30.marca 2001 bola v Zapovej ulici č.7, Prahe 5- Na Hřebenkách odhalená Milanovi Hodžovi pamätná tabuľa s jeho reliéfom, za účasti predsedov vlád Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu. Hlavný prejav predniesol vtedajší podpredseda vlády Vladimír Špidla,

Na tabuli je napísané:

Tento dům nechal v letech 1923-1924 postavit a do roku 1938 zde žil významný slovenský politik a novinář, československý státník a v letech 1935-1938 předseda vlády první ČSR průkopník myšlenky evropské integrace Dr. Milan Hodža.

V Hodžovej vile sa odohrávali dôležité stretnutia a rokovania. Prichádzali sem premiéri, ministri, úradníci, diplomati, cirkevná hierarchia, generalita, ale aj roľníci.

V súčasnej dobe je rezidenciou luxemburského veľvyslanca.

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Česká republika z oblasti Občianska angažovanosť