Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zozbieral zoznam krajanských problém podľa jednotlivých krajín v apríli 2023. Majú slúžiť ako podklad do Akčného plánu II. Realizáciu riešení budú mať na starosti štátne inštitúcie.
Nadácia Národný Pamätník Slovenského Vysťahovalectva vyhlasuje partnerský program: „Pamätník slovenského vysťahovalectva v Bratislave, symbol trvalého prepojenia medzi Slovenskom a slovenskou diaspórou vo svete“.
Pamätník slovenského vysťahovalectva v Bratislave
Slovenská diaspóra volá už 23 rokov po Múzeu slovenského vysťahovalectva. Vláda SR ho už dva krát schválila a pridelila aj financie. Vzniklo Dokumentačné stredisko. Proces sa zasekol na výbere lokality pre umiestnenie múzea.
Múzeum slovenského vysťahovalectva v Bratislave
ÚSŽZ a SZSZ podpísali memorandum o vzájomnej spolupráci pri podpore slovenskej diaspóry. Memorandum evoukje dojem, že SZSZ zastupuje a hovorí v mene celej diaspóry, pričom to tak nie je. Memorandum je v rozpore so zákonmi SR. Činnosti SZSZ nie sú transparentné, neexistuje aktuálny verejný zoznam členov, ktorých SZSZ zastupuje. Mnohí krajania nechcú byť zastrešovaní akoukoľvek organizáciou. Potrebné je memorandum ukončiť. Ak je potrebná formálne zmluva medzi ÚSŽZ a diaspórou, nech sa vytvorí transparentné výberové konanie a to nech sa pravidelne opakuje.
Znenie memoranda s právnou analýzou
Dávame dohromady zoznam partnerských obcí a miest zo Slovenska s mestami a obcami v zahraničí.
Podľa §7 ods. 7 Zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zastupiteľské úrady vyberajú poplatky v hotovosti, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo poštovým poukazom. Poplatky sa vyberajú v eurách alebo v príslušnej mene štátu, v ktorom má zastupiteľský úrad svoje sídlo, prepočítané z meny euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska6a) v deň predchádzajúci prvému kalendárnemu dňu v mesiaci, v ktorom sa poplatok vyberá alebo oznamuje jeho suma. Zastupiteľský úrad môže prijať platbu aj v mene iného štátu, než v ktorom má svoje sídlo.
Na základe tejto formulácie, nie je výber správnych poplatkov zastupiteľským úradom SR možný formou platby kartou cez platobný terminál. Avšak, vzhľadom na záujem občanov o tento spôsob platby, MZVEZ SR v súčasnej dobe robí všetky potrebné kroky ku zmene legislatívy a veríme, že v blízkej budúcnosti bude platba kartou bežnou súčasťou služieb poskytovaných konzulárnymi úsekmi zastupiteľských úradov SR.
Na ZÚ Praha sa plánuje zavedenie bezhotovostnej platby správnych poplatkov prostredníctvom platobného terminálu ako súčasť pilotného projektu, ktorý realizuje MZVEZ SR v rámci skvalitňovania konzulárnych služieb. Z dôvodu striedania vedúceho ZÚ Praha a viacerých zamestnancov hospodárskeho úseku ZÚ Praha, bolo zavedenie platobného terminálu posunuté a jeho spustenie do prevádzky sa reálne predpokladá k 1.1.2024.
Každých 10 rokov prebieha sčítanie obyvateľov po celom svete. Krajiny, kde je slovenská menšina uznanou národnostnou menšinou, prideľujú dotácie menšinám práve na základe počtu členov menšiny. Preto je dôležité, aby sa krajania sčítania zúčastnili a svedomite priznali slovenskú národnosť.
Zber údajov sčítania sa konal naposledy v roku 2021. Výsledky sčítania sú na stránkach Českého statistického úřadu.
Sčítanie obyvateľstva prebehlo v roku 2021.
Zber údajov sčítania sa bude konať v období od 1. októbra do 20. novembra 2022. Proces spracovania dát potrvá do 28. novembra 2023. Respondenti majú 3 možnosti sčítania: online dotazník, papierový dotazník a interview so sčítacím komisárom.
Posledné zverejnené výsledky sčítania sú z roku 2011. Výsledky sčítania sú na stránkach Hungarian central statistical office.
Zber údajov sčítania sa konal v roku 2021. Výsledky sčítania sú na stránkach Główny Urząd Statystyczny.
Registrované sčítanie obyvateľstva v roku 2021.
Zber údajov sčítania sa konal v období od 1. októbra do 31. októbra 2022. Sčítavali poverení sčítací komisári. Sčítanie nebulo online. Výsledky sčítania sú na stránkach Statistical Office of the Republic of Serbia.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vytvoril Koncepciu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 - 2026 a nechal schváliť vládou SR.
Koncepcia 2022 - 2026: www.slov-lex.sk
Podľa legislatívneho plánu vlády sa v roku 2022 bude novelizovať zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Pražská kaviareň aj Srdcom Doma sa chystajú zákon pripomienkovať.
Cieľom zmeny zákona 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí je spresniť doterajšiu dlhodobú prax Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zriadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centier duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu takýchto už existujúcich zariadení.
Znenie novely: www.slov-lex.sk
Zoznam dotknutých projektov: www.krajan.sk
Súčasné znenie zákona: www.slov-lex.sk
2023 - Vážení a milí priatelia hlásiaci sa k slovenským predkom, volám sa Patrik Maturkanič, som rímskokatolícky kňaz pôsobiaci 25 rokov v duchovnej správe v Českej republike. Mojím zámerom je urobiť sociologicko-religionistický výskum vo forme jednoduchého dotazníka, ktorého vyplnenie vám zaberie cca 5-7 minút. Anonymné výsledky budú spracované s odpoveďami ostatných respondentov. Následne bude naším tímom vykonaná ich štatistická analýza, ktorá bude slúžiť len pre vedecko-cirkevné účely. Celý projekt morálne podporil nitriansky biskup prof. Mons. Viliam Judák, PhD. Ďakujeme Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za pomoc pri sprostredkovaní dotazníka. A zároveň ďakujeme všetkým za jeho vyplnenie a zdieľanie Vašim známym.
Viac informácií: Patrik Maturkanič, som rímskokatolícky kňaz
2021 - Cieľom realizácie prieskumu národných hodnôt zo strany SGN je zmapovanie a pochopenie hodnôt, postojov a potrieb obyvateľov, postupná aktivizácia celospoločenského dialógu o tom, akú krajinu budujeme. Podporujeme spoločenskú zmenu cez angažovaných iniciátorov a nositeľov spoločenskej zmeny z rôznych oblastí na Slovensku tak, aby vedome a efektívne prispeli k pozitívnym kultúrnym i štrukturálnym zmenám v krajine.
Viac informácií: Slovak Global Network
December 2021 - V tomto dotazníku by konzorciálny projekt Globálne vzdelávanie v rámci projektu Svet medzi riadkami (Koordinátorom je Peter Ivanič) rád zachytil príbehy ľudí „v pohybe“ a ich cestovanie/odchody za hranice Slovenska v súvislosti s prácou-zárobkom-štúdiom-zážitkami či partnerom/-kou a rodinou, od roku 1989 až dodnes. Nemá pritom na mysli dovolenky a turizmus. Zaujíma ju každý príbeh, váš osobný alebo vami vyrozprávaný príbeh niekoho iného. Prieskum je anonymný, čo sa garantuje aj na konci dotazníka formou súhlasu s ochranou údajov. Ďakujeme, že sa zúčastníte nášho prieskumu a budete s organizáciou zdieľať informácie, ktoré umožnia popísať čo najviac príbehov.
Viac informácií: Dotazník na vyplnenie
Článok na Sme.sk: Strýko v Česku, mama v Rakúsku, sestra v Británii
December 2021 - Analýza poukazuje na to, že na pravdepodobnosť odchodu vplývajú charakteristiky jednotlivca, predovšetkým sociálno-ekonomické zázemie a výsledky v externej časti maturitnej skúšky. Pravdepodobnosť odchodu zvyšuje tiež bilingválne a gymnaziálne štúdium, efekty rovesníkov a ďalšie atribúty strednej školy
Viac informácií: Inštitút vzdelávacej politiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
December 2020 - Dotazník zostavil a odpovede zozbieral pred koncom roku 2020 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Odpovedalo takmer 500 respondentov/krajanov z celého sveta. Všetky odpovede sú uložené v súbore XLSX, ktorý si môžete stiahnuť a podrobnejšie preskúmať. Prehľadný zoznam otázok a odpovedí na tomto webe spracoval Andrej Probst na základe dát získaných cez žiadosť o sprístupnenie informácií (info žiadosť) od ÚSŽZ.
Viac informácií: dotaznik.webmasters.sk
2016-2017 - Centrum pre spoluprácu – nezisková organizácia Dialóg vychádza z iniciatívy skupiny občanov, ktorých spojila túžba po tom, aby naša spoločnosť fungovala pre všetkých, vyjadrila svoju krásu a jedinečnosť a naplnila svoj potenciál.
Počiatočným cieľom bolo zmapovanie a pochopenie hodnôt, postojov a potrieb obyvateľov, postupná aktivizácia celospoločenského dialógu a podpora spoločenskej zmeny prostredníctvom iniciátorov a nositeľov spoločenskej zmeny z rôzných oblastí na Slovensku, aby vedome a efektívne prispeli k pozitívnym kultúrnym i štrukturálnym zmenám v krajine.
Viac informácií: Centrum pre spoluprácu - Dialóg n.o.
Kultúrne najbližšia krajina ku Slovensku je Česká republika. V Českej republike je aj najväčší záujem o slovenskú kultúru. Ale... Slovenský inštitút v Prahe funguje priebežne v priestoroch budovy Hybernie, odkiaľ sa bude musieť odsťahovať, lebo priestory budú rekonštruované. Inštitút by uvítal personálnu posilu, aby mohol poskytovať dostatočne kvalitné služby.
V prvej polovici roku 2023 sa Slovenský inštitút v Prahe presťahoval do nových priestorov v Hybernii.
Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí sa bude v roku 2022 venovať systémovému riešeniu fungovania Slovenského domu v Prahe tak, aby slúžil celej slovenskej komunite v Prahe a jeho činnosť bolo možné objektívne skontrolovať a vyhodnotiť. Pražská kaviareň z. s. z vlastnej iniciatívy mapuje situáciu okolo Slovenského domu a chce prispieť návrhmi riešení, ako dosiahnuť stanovený cieľ.
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny plánuje zriadiť Slovenský dom vo Vojvodine. Predbežné miesto je určené v Novom Sade. Tam ale žije menej Slovákov, ako v iných obciach. Neprebehla verejná diskusia, ako najlepšie využiť prostriedky na podporu krajanov vo Vojvodine. O Slovenský dom majú záujem aj iné lokality, kde je viac Slovákov.
Spolok Slovákov v Poľsku vlastní atraktívny nájomný dom v centre Krakova na ulici św. Filipa 7 a zarába aj na komerčných aktivitách, ktoré nie vždy súvisia s činnosťou organizácie. Ako napríklad: homeopatia, dezinformácie, krajná pravicová scéna. Takto zrejme nechceme prezentovať Slovensko v Poľsku.
V Bruseli existuje dopyt po založení nového Slovenského inštitútu. K vytvoreniu takéhoto stánku je niekolko vážnych dôvodov. V prvom rade sa Slovensko musí jasne a systematicky zviditeľniť v Bruseli, ktorý je životne dôležitý z hľadiska štátneho a zahranično-politického záujmu Slovenskej republiky. Vďaka inštitútu by sa pritiahol záujem ľudí, ktorí ovplyvňujú dianie v EÚ a NATO o našu krajinu. V Bruseli pôsobí celý rad organizácií európskeho významu, s ktorými je pre Slovensko užitočné vytvárať vzťahy pomocou prezentácie slovenského kultúrneho a spoločenského diania.
V druhom rade, v Belgicku žije početná, niekoľko tisícová (asi 6 000 – 8 000) skupina krajanov, občanov Slovenskej republiky, z ktorých mnohí pracujú pre inštitúcie Európskej únie, ale aj v súkromnom sektore a pod. Aj oni určite ocenia, ak budú mať príležitosť vidieť a zažiť kultúrne dianie na Slovensku a tak udržiavať kontakt s domovom. Záujem o takúto inštitúciu prejavujú Slováci dlhodobo.
Slovenský dom vznikol na základe uznesenia vlády SR z októbra 2022 ako súčasť Generálneho konzulátu v Bruseli.
Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako potvrdenie o uchovávaní národného povedomia, na základe ktorého sa zjednodušuje proces získavania slovenského občianstva a ľahšie sa získava zamestnanie na Slovensku.
Matica slovenská v Srbsku istý čas vydávala falošné svedectvá o slovenskom povedomí žiadateľov. ÚSŽZ prestal prijímať svedectvá od Matice Slovenskej v Srbsku. Občania Srbska môžu ďalej žiadať o osvedčenie, existujú aj iné možnosti, ako zdokladovať svedectvo o národnom povedomí.
Slovensko dlhodobo odmieta zasielať príspevky na opatrovanie o svojich občanov v zahraničí. Peňažný príspevok na opatrovanie nepatrí do kategórie sociálneho zabezpečenia, čo je oblasť, ktorú EÚ reguluje. Je v kategórii sociálnej a liečebnej pomoci a Slovensko preto neporušuje svoje povinnosti, keď ho do zahraničia neposiela.
Problém sa týka viac a viac krajanov v zahraničí, ktorí sa chcú postarať o svojich nevládnych príbuzných. Presťahujú si ich k sebe, ale ani nová domovská krajina ani Slovensko nechcú prispievať na opatrovanie. V Európe ide o bežnú vec, kedy krajiny posielajú financie do zahraničia na opatrovanie svojich občanov. Bolo by dobré problém legislatívne riešiť, aspoň výnimkou pre občanov narodených v bývalom Československu.
Vyjadrenie od Ministerstva vnitra ČR
Mnohojazyčný portál na učenie sa slovenčiny obsahuje jazykové kurzy rôznych úrovní (A1, A2, B1 a B2) s mnohými cvičeniami, testami a slovníkmi – všetko, aby ste sa mohli zoznámiť s gramatikou, učiť sa nové slová, či dokonca prakticky komunikovať s ostatnými používateľmi tejto stránky v slovenčine. Okrem toho tu môžete nájsť aj rôzne informácie o Slovensku – stredoeurópskej krajine so zaujímavou históriou, krásnou prírodou a mnohými turistickými miestami.
Viac informácií: slovake.eu
Dobrovoľné združenie slovenských vzdelávacích centier s cieľom podporovať a rozvíjať vzdelávanie Slovákov žijúcich v zahraničí v ich materinskej reči a budovať spoluprácu medzi jednotlivými vzdelávacími centrami.
Viac informácií: www.iseia.eu
Rozprávky sú jedinečným príkladom, ako sa naučiť text interpretovať a správne intonovať. Členská sekcia obsahuje súbor viac ako 50 rozprávok, bájok a básní, nahovorených tými, ktorí sa zaoberajú jazykom, intonáciou a artikuláciou celý život. K dispozícii budú postupne pracovné zošity a návody, hudobné základy , metodiky a intonačné cvičenia, ako správne rôzne texty interpretovať.
Viac informácií: hotove.com/rpzs - Ľubo Špirko
Aktuálne môžu oprávnení voliči voliť zo zahraničia len v parlamentných voľbách (voľbách do Národnej rady SR) a v referende a to pomocou voľby poštou. V ostatných voľbách (prezidentské, komunálne, voľby do EÚ) nie je možné voliť zo zahraničia, volič musí voliť na území Slovenskej republiky.
Iniciatíva SrdcomDoma sa snaží vplývať na zákonodárcov tak, aby zjednodušili voľbu zo zahraničia, zvýšili bezpečnosť volieb a rozšírili možnosť voľby zo zahraničia ne všetky druhy volieb. Lukáš Reich je za SrdcomDoma v pracovnej skupine, ktorú zriadila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ministerstva vnútra SR a ktorá má za úlohu zlepšiť proces volieb.
SrdcomDoma nazbieralo vyše 500 hlasov k hromadnej pripomienke a je prizvané k rozporovému konaniu 23. 8. 2022.
V Nemecku je možné požiadať o vrátenie daní, ak ste finančne prispievali blízkym príbuzným na Slovensku. Za blízkého príbuzného sa považuje aj partner, rodič, súrodenec. Tieto výdaje je potrebné zdokladovať a vyplniť príslušný formulár. Súčasťou potvrdenia je výška príjmov podporovaného člena rodiny. Žiadateľ o úľavu dokladá platbu výpisom z účtu.
Viac informácií tu: Bundesministerium der Finanzen
Formulár: 020 - Bescheinigung EU / EWR - Slowakisch
Občania Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý (akýkoľvek) pobyt na území SR, môžu legálne žiť krátkodobo aj dlhodobo v zahraničí, to jest mať nejaký typ pobytu, pokiaľ neporušujú zákony danej krajiny.
Zákon o hlásení pobytu nevylučuje možnosť občana mať evidovaný pobyt v zahraničí a zároveň mať vedený pobyt na území Slovenskej republiky, avšak za predpokladu, že to neodporuje právnemu poriadku príslušnej krajiny.
Porušenie povinnosti občana ohlásiť skončenie trvalého pobytu v zmysle § 6 ods. 1 alebo porušenie akýchkoľvek iných povinností upravených v zákone o hlásení pobytu, nemá za následok uloženie žiadnej sankcie.
Viac informácií v odpovedi na Infožiadosť: Ministerstvo vnútra SR
Viac informácií v samotnom zákone: Zákon o hlásení pobytu obcanov Slovenskej republiky a registri obyvatelov Slovenskej republiky, konkrétne na paragraf 6
Národná rada SR schválila zmenu zákona o občianstve v stredu 16. 2. 2022. Po novom platia tieto pravidlá:
Od 6. apríla 2022 sa ruší vyhláška, ktorou sa upravoval režim na hraniciach. Zaniká tak povinnosť registrácie na eHranici aj povinná karanténa pre nezaočkované osoby.
Viac informácií: korona.gov.sk
Viac informácií: SME.sk
Remitencie sú finančné a iné prostriedky zasielané migrantmi z krajiny zamestnania späť do krajiny pôvodu. Remitencie možno rozdeliť na rodinné a kolektívne. Rodinné sú tie, ktoré migranti posielajú svojim rodinám, avšak nemusí ísť len o financie, ale aj o naturálie a sociálne príspevky. Naopak kolektívne sú tie, ktoré migranti darujú zástupcom krajanských združení, ktorí z nich následne financujú rôzne projekty v komunitách, odkiaľ migranti pochádzajú.
Svetová banka zbiera údaje o remitenciách po krajinách. Najviac posiela slovenská diaspóra pomoc Slovensku z Českej republiky (27%), Spojeného kráľovstva (17%) a Nemecka (15%).