• Krajiny
• Organizácie
• Aktivity
• Mapa
• Kalendár
• Dotácie
• Výzvy
• eShop

Prejav Martina Makaru k verejnému zhromaždeniu Za spravodlivé Slovensko 2

Popis udalosti/akcie/projektu:

„Vážené občianky, vážení občania!“

...takto oslovil svoje publikum krátko pred vyhlásením tretej Francúzskej republiky istý Louis Alfred Briosne, aby v náročných rokoch napoleonskej monarchie pripomenul minulé demokratické skúsenosti svojho národa. Ja sa vám dnes prihováram rovnako. Tým, že tu dnes spoločne ako občianky a občania sme, zároveň spolu ako občianky a občania konáme. Občianstvo tak napĺňame zmyslom, ktorý nespočíva v akejsi administratívnej príslušnosti k štátu, ale v aktívnom záujme o jeho verejný život. Stále si to neuvedomujeme dostatočne, ale máme na čo nadväzovať. A svoju angažovanosť tiež máme kam rozvíjať: každé kolektívne vystúpenie vo verejnom priestore nám pripomína, že demokracia sa nevyčerpáva voľbami. Nemecký dramatik Bertolt Brecht sa vo svojich hrách usiloval urobiť z diváčok a divákov herečky a hercov a zapojiť ich do diania na javisku. Cieľom bolo priviesť ich tak k uvedomeniu si svojho vplyvu na udalosti, ktoré dovtedy len sledovali. Historicky takto precitá aj slovenská spoločnosť. Naša vláda by nás ale najradšej videla v hľadisku za obrazovkami ako osamelých jednotlivcov, ktorí svoje negatívne emócie neškodne vylievajú do bezodného priestoru sociálnych sietí. My však stojíme tu von, vzájomne sa posilňujeme svojou prítomnosťou a minulé demokratické skúsenosti našej spoločnosti si pripomíname prakticky.

O týchto demonštráciách sa často hovorí ako o protestoch proti niečomu – proti nedemokratickým postupom našej vlády, proti hrubej nekultúrnosti jej vedúcich predstaviteliek a predstaviteľov, proti opovrhovaniu odbornosťou v politickom vedení štátu. Ja som však presvedčený – a iste nie som sám – že sa tu stretávame predovšetkým za niečo. Stojíme tu za seba, za ľudí, ktorých máme radi, ale možno aj za tých, s ktorými nesúhlasíme, a predsa nám na nich záleží. Na konkrétnej podobe toho, v akej krajine by sme chceli žiť, by sme sa pravdepodobne nezhodli, to nás tu dnes ale nerozdeľuje. Azda všetci totiž prinajmenšom intuitívne cítime, že demokracii svedčí väčšmi rozptýlená než koncentrovaná moc; že verejná kontrola je potrebnou poistkou politickej dôvery; že rozhodnutia prijaté s odborným zreteľom bývajú zväčša lepšie než tie rýdzo mocenské. Základom nášho „nie“ je teda „áno“, ktorým odpovedáme na výzvu sa o podobu našej krajiny a spoločnosti aj pričiniť, nielen ju pasívne prijímať či odmietať.

Keď som ešte bezprostredne po voľbách písal o možnostiach ďalšieho politického vývoja na Slovensku, naivne som odhadoval, že by tzv. „nová sociálna demokracia“ mohla byť aspoň čiastočnou protiváhou autoritatívnych tendencií svojich koaličných partnerov. Povedané tak jemne, ako to len ide: dnes im prinajmenšom nezavadzia. Už tým napomáha vzďaľovaniu sa Slovenska od hodnôt, ktoré by mala sociálna demokracia presadzovať. V takomto kontexte niet divu, že sa „rovnosť“ vo vládnej rétorike v podstate vôbec neobjavuje: zatiaľ čo nejeden človek-milión sa nedokáže domôcť spravodlivosti ani v rámci platnej legislatívy, pre hŕstku privilegovaných je koalícia ochotná parlamentom pretlačiť veľkorysú zmenu zákonov v ich prospech. Pre pochopenie priorít vlády stačí sledovať, čomu venuje najväčšiu pozornosť: verejný záujem je v jej agende len okrasou. Najväčšmi podvedení napokon budú voličky a voliči koaličných strán. Legislatívu je vždy možné opätovne zmeniť a inštitúcie obnoviť, ale stratený čas je nevratný. V tomto zmysle nie je najväčším problémom Slovenska to, čo táto vláda robí, ale to, čo nerobí a robiť nebude. Preukáže sa to okrem iného na schopnosti našich žiakov a žiačiek čítať s porozumením, kvalite a dostupnosti sociálneho bývania či stave ekologickej verejnej dopravy a jej infraštruktúry.

O tom všetkom hovorím len preto, aby sme boli všímaví a nenechali si svoju pozornosť vodiť výhradne tým, čo koalícia vymyslí, aby nás od jej kontroly rozptýlila. Zodpovednosť ústavných pôvodkýň a pôvodcov moci – nás samých – bola síce od vzniku našej republiky vždy rovnaká, dnes si ju však uvedomujeme zvlášť nástojčivo. Napriek tomu neodsudzujme tých, ktorí tu dnes s nami z najrôznejších príčin nie sú. Skúsme ich dôvodom najskôr porozumieť a až tak ich pozvime pripojiť sa. Praktické občianstvo, ktoré tu dnes a v ďalších mestách uskutočňujeme, totiž nie je len prostriedkom dosiahnutia konkrétnych politických cieľov, ale predovšetkým spoločenským princípom. Jeho ochrana a rozvoj sú najdôležitejšie pre tých, ktorí inú ako občiansku moc nemajú.

Ďakujem vám za možnosť vystúpiť tu s vami – a medzi vami.

Podobné aktivity aj od iných subjektov:

• Skrátený prejav Martina Makaru k verejnému zhromaždeniu Za spravodlivé Slovensko 2
• Prejav Martina Makaru k verejnému zhromaždeniu Za spravodlivé Slovensko 2

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Česká republika z oblasti Občianska angažovanosť