Úspešné Slovenky v Nemecku: Zuzana Erby

 

Organizátor

Slovenský inštitút v Berlíne

Nemecko Nemecko (80 000 krajanov)

Miesto realizácie

Online

Nemecko Nemecko (80 000 krajanov)

Dátum realizácie

4.3.2024

Oblasť

Informácie

 

Popis udalosti/akcie/projektu:

V našom seriáli o úspešných Slovenkách v Nemecku dnes predstavujeme pani Zuzanu Erby, ktorá žije a pracuje v Mníchove. Nižšie sa dočítate, že jej chýba krása slovenského jazyka, či sú nemecké deti iné ako slovenské a prečo má rada metro.

Prečo som prišla do Nemecka a čomu sa tu venujem

V 90. rokoch sme mnohí vybehli na skúšku do západných krajín. Aj ja spolu s mojím manželom sme hľadali nejakú príležitosť, no a ako sa vraví - kto chce kam, pomôžme mu tam. Príležitosť prišla a my sme sa v roku 2001 ocitli v Mníchove. Pôvodne sme tu mali byť tri mesiace, v skutočnosti to už bude pomaly štvrťstoročie, odkedy sme si takto odskočili k západným susedom. Do malého apartmánu sme si so sebou priniesli kufríkové divadlo. Dva tituly sme si naštudovali v nemčine. Nadrilované texty, ktorým som sama nerozumela, boli mojím pracovným prostriedkom. Deti na ne ale reagovali, smiali sa, tlieskali a výskali. Boli celkom ako tie slovenské, len ja som sa s nimi nevedela dohovoriť. Moja nemčina bola na úrovni malého dieťaťa, a tak sa aj vyvíjala. Krok za krokom, rok za rokom. Veď to bolo aj hlavným motívom cesty do cudziny, naučiť sa konečne nejaký cudzí jazyk. Divadlo malo byť zdrojom obživy, ale aj umeleckého a jazykového vývoja. A potom prišli prvé ponuky, kontakty a dnes už hrávam, samozrejme, aj v tomto novom získanom jazyku na nemeckých javiskách. Ročne je to približne 100 predstavení.

Čo sa mi tu páči najviac

U-Bahn - metro! To predsa my na Slovensku vôbec nemáme. Tu v ňom pulzuje život, počuť v ňom spleť rôznych jazykov. Mesto už vstrebalo množstvo cudzincov. Dnes sa o to pokúšajú ďalší a ja sa v ich rečiach pokúšam hľadať náznaky mne známych jazykov. Netušia, že im rozumiem.

Čo mi zo Slovenska najviac chýba

Ó, mojej matky reč je krasota, je milota, je rozkoš, láska svätá…
/P.O. Hviezdoslav/
… alebo ako to vyjadrila jedna moja známa - na Slovensku rozumieš ešte aj to, čo sa šušká, alebo zamrmle.

Považujem Nemecko za family friendly?

Pracujem pre deti vo Fraunhofer Kinder theater, vlastne ”Fraunhofertheater”. V tomto známom a tradičnom mníchovskom kabaretnom divadle od roku 2008 usporadúvame pravidelné nedeľné predstavenia pre deti. Za 15 rokov nepretržitého hrania a vyvíjania nových produkcií sa tu etablovala dnes už známa scéna pre detského diváka. Mávame plné divadlo, predstavenia sa dokonca nadstavujú. Pokus o vytvorenie mestom podporovanej detskej progresívnej scény sa však aj tak úplne nevydaril. Za naše výkony a snahy dostalo Erby divadlo od mesta Mníchov cenu “Phönix preis” a z ceny sme mali ozajstnú radosť, ale ďalšie prostriedky na udržanie projektu sme k dispozícii nemali. Počet predstavení sme preto museli zredukovať na jedno mesačne. Viac ako family friendly ho preto vnímame ako drahé mesto, kde musíme neustále hľadať formy finančnej podpory.

Moje obľúbené miesto

Mojím obrovským šťastím je, že pracujem v Literaturhaus. Budova je v centre mesta na Salvator Platz a slúži aj ako skvelé miesto pre stretnutia s našimi pracovnými partnermi.

Na treťom poschodí je sála, kde knižné diela čítajú známi autori, herci a prominentné osobnosti. Boli sme poctení, keď sme mohli práve tu odpremiérovať našu najnovšiu produkciu KUBIK. Ak sa najbližšie ocitnete v Mníchove, určite vám návštevu tohto výnimočného miesta odporúčam!

Ak vás aj neosloví aktuálna programová ponuka, na prízemí sa nachádza Oskar Maria Brasserie, kde môžete na tanieroch či podložkách objaviť citáty bavorského autora Oskara Maria Grafa: “Herrgott, heut ist ja ganz München da…da wär doch was zu machen!“

Reštaurácia sa ale momentálne rekonštruuje, takže si návštevu Literárneho domu odložte až na máj.

Čo si prajem k sviatku MDŽ pre všetky ženy?

Je to skôr zvolanie: “Ženská, NEBOJ SA!”

Zuzana Erby sa narodila v Prešove a študovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Prvé divadelné skúsenosti získala na progresívnej mládežníckej scéne v Košiciach. Ako laureátka národného divadelného festivalu prišla do Štátneho bábkového divadla Košice, kde mala 7 rokov angažmán. V roku 1990 založila vlastné detské divadlo. S manželom Robertom tvorí od roku 1994 Erbytheater, ktoré od roku 2001 sídli v Mníchove. Od roku 2008 hrá a rozvíja detské predstavenia v spolupráci s detskou scénou vo Fraunhofer. Mnohé z nich sú v repertoári niekoľko sezón. Spolupracovala s Tanzforum München a v rôznych produkciách mníchovskej nezávislej scény.


In unserer Serie über erfolgreiche slowakische Frauen in Deutschland stellen wir heute Frau Zuzana Erby vor, die in München lebt und arbeitet. In der Zeilen unten erfahren Sie, dass sie die Schönheit der slowakischen Sprache vermisst, ob sich deutsche Kinder von slowakischen Kindern unterscheiden und warum sie die U-Bahn liebt.

Warum bin ich nach Deutschland gekommen und was mache ich hier?

In den 1990er Jahren reisten viele von uns in westliche Länder. Auch mein Mann und ich suchten nach einer Möglichkeit, aber wie heißt es so schön: wer irgendwohin will, dem helfen wir dort. Die Gelegenheit bot sich und wir fanden uns 2001 in München. Ursprünglich sollten wir drei Monate hier bleiben, tatsächlich wird es ein langsames Vierteljahrhundert sein, seit wir auf diese Weise zu unseren westlichen Nachbarn übergegangen sind. Wir haben ein Koffertheater mit in die kleine Wohnung genommen. Wir haben zwei Theaterstücke auf Deutsch einstudiert. Eingedrillte Texte, die ich selbst nicht verstand, waren mein Arbeitsmittel. Aber die Kinder reagierten darauf, lachten, klatschten und kreischten. Sie waren den slowakischen Kindern ganz ähnlich, nur dass ich nicht mit ihnen kommunizieren konnte. Mein Deutsch war auf dem Niveau eines Kleinkindes, es hat sich also weiterentwickelt. Schritt für Schritt, Jahr für Jahr. Schließlich war das auch das Hauptmotiv der Auslandsreise, endlich eine Fremdsprache zu lernen. Das Theater sollte eine Quelle des Lebensunterhalts, aber auch der künstlerischen und sprachlichen Entwicklung sein. Und dann kamen die ersten Angebote, Kontakte und heute spiele ich natürlich auch in dieser neu erworbenen Sprache auf deutschen Bühnen. Pro Jahr finden ca. 100 Vorstellungen statt.

Was mir hier am besten gefällt

Die U-Bahn! Das haben wir in der Slowakei überhaupt nicht. Hier pulsiert das Leben darin, man hört ein Gewirr verschiedener Sprachen darin. Die Stadt hat bereits viele Ausländer aufgenommen. Heute versuchen andere, dies zu tun, und ich versuche, in ihrer Rede nach Hinweisen auf die Sprachen zu suchen, die ich kenne. Sie haben keine Ahnung, dass ich sie verstehe.

Was ich aus der Slowakei am meisten vermisse

Oh, die Sprache meiner Mutter ist Schönheit, sie ist Anmut, sie ist Freude, heilige Liebe ...
/Zitat aus dem Gedicht vom slowakischen Autor P. O. Hviezdoslav/
... oder wie einer meiner Bekannten es ausdrückte: In der Slowakei kann man sogar verstehen, was geflüstert oder gemurmelt wird.

Halte ich Deutschland für familienfreundlich?

Ich arbeite mit und für Kinder im Fraunhofer-Kindertheater, eigentlich „Fraunhofertheater“. Seit 2008 veranstalten wir in dem bekannten und traditionellen Münchner Kabaretttheater regelmäßig Sonntagsvorstellungen für Kinder. In 15 Jahren kontinuierlichen Spielens und Entwickelns neuer Produktionen hat sich hier eine mittlerweile bekannte Szene für Kinderzuschauer etabliert. Wir haben voll, die Vorstellungen werden sogar hingefügt. Der Versuch, eine von der Stadt getragene progressive Kinderszene zu schaffen, war jedoch nicht ganz erfolgreich. Für unsere Leistungen und Bemühungen erhielt das Erby-Theater den „Phönix-Preis“ der Stadt München, über den wir uns sehr gefreut haben. Andere Möglichkeiten, das Projekt aufrechtzuerhalten, fehlten uns jedoch. Daher mussten wir die Anzahl der Vorstellungen auf eine pro Monat reduzieren. Deshalb sehen wir es eher als eine teure Stadt denn als eine familienfreundliche Stadt, in der wir ständig nach Formen der finanziellen Unterstützung suchen müssen.

Mein Lieblingsort

Mein großes Glück ist, dass ich im Literaturhaus arbeite. Das Gebäude liegt zentral am Salvatorplatz und dient auch als toller Treffpunkt für unsere Geschäftspartner. Im dritten Stock gibt es einen Saal, in dem bekannte Autoren, Schauspieler und prominente Persönlichkeiten Bücher lesen. Es war uns eine Ehre, unsere neueste Produktion KUBIK hier uraufführen zu dürfen. Wenn Sie das nächste Mal in München sind, empfehle ich Ihnen auf jeden Fall einen Besuch dieses außergewöhnlichen Ortes! Auch wenn Sie das aktuelle Programmangebot nicht anspricht, befindet sich im Erdgeschoss die Oskar Maria Brasserie, in der Sie auf Tellern oder Matten Zitate des bayerischen Autors Oskar Maria Graf finden: „Herrgott, heut ist ja ganz München da. ..da wär doch was zu machen!“

Da das Restaurant derzeit renoviert wird, verschieben Sie Ihren Besuch im Literaturhaus daher auf Mai.

Was wünsche ich allen Frauen zum internationalen Frauentag?

Es ist vielmehr ein Ausruf: „Frau, hab keine Angst!“

Zuzana Erby geboren in Presov (Ostslowakei) studierte an der Hochschule für Musik und Kunst in Bratislava (VSMU). Erste Bühnenerfahrungen sammelte sie bei der progressiven Jugendbühne "Kleines Theaterstudio" in Kosice. Als Preisträgerin des landesweiten Theaterfestivals gelangte sie zum Staatstheater für Puppenspiel, Kosice, wo sie 7 Jahre engagiert war. 1990 gründete sie ihr eigenes Kindertheater. Mit ihrem Ehemann Robert bildet sie seit 1994 das Erbytheater, das seit 2001 in München ansässig ist. Seit 2008 spielt und entwickelt sie Kinderstück in Kooperation mit dem Kindertheater im Fraunhofer, dessen Stücke jeweils über mehrere Spielzeiten gezeigt werden. Sie arbeitete zusammen mit dem Tanzforum München und in verschiedenen Produktionen der Münchner Freien Szene.

Symbol

Podobné aktivity aj od iných subjektov:

Symbol

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Nemecko z oblasti Vládna organizácia


Copyright © 2021 - 2024. Všetky práva vyhradené.
Záujem o pravidelný krajanský newsletter zasielajte na probstandrej@gmail.com