• Krajiny
• Organizácie
• Aktivity
• Mapa
• Kalendár
• Dotácie
• Výzvy
• eShop

Dôvody na umiestnenie a vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva so sídlom v Bratislave

Popis udalosti/akcie/projektu:

Prečo vybudovať pamätník vysťahovalectva?

• Dejiny Slovenska sú dejinami emigrácie.
• Územie Slovenska a jeho obyvateľstvo sa stalo súčasťou celosvetových migračných pohybov. Do zahraničia odišli milióny obyvateľov Slovenska – od sťahovania na tzv. Dolnú zem z konca 17. storočia do 19. storočia, masového vysťahovalectvo do zámoria od 80-tých rokov 19. storočia, medzivojnového vysťahovalectva v rokoch 1920 – 1938, povojnovej emigrácie a útekov po roku 1948, hromadnej emigrácie po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, až po súčasnú modernú legálnu emigráciu mladých ľudí do celého sveta. Dnes sa odhaduje, že vo svete žije 1 milión 200 tisíc vysťahovalcov a ich potomkov.
• Migrácia za prácou má podľa historikov aj demografov na Slovensku dlhodobú tradíciu. Tá pokračuje dodnes. Podľa našich odhadov ročne odíde za prácou a štúdiom okolo 7 500 ľudí, čo je zhruba tretina absolventov vysokých škôl. Pri mnohých ide o trvalé vysťahovanie. Odborníci konštatujú, že nie je jednoduché určiť, či k nim možno štatisticky pripočítať už aj ľudí, ktorí zo Slovenska odišli nedávno, pred dvoma či troma rokmi. Dá sa však predpokladať, že ak si v krajine vybudujú existenčné postavenie, pravdepodobne sa už nevrátia ani oni.
• Väčšina emigračných a imigračných štátov venuje osobitnú pozornosť budovaniu a existencii pamätníkov venovaných tejto problematike. Majú tieto základné podoby: architektonickú, výtvarnú, sochársku, múzejnú a inštitucionálnu. Na priblíženie uvádzame stručný prehľad krajín, kde podobné pamätníky už jestvujú: Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Česko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Izrael, Južná Afrika, Kanada, Libanon, Malta, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, San Marino, Srbsko, Slovinsko, Spojené štáty americké, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia.
• V roku 1993 prijala NR zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch., ktorým bol 5. júl vyhlásený za pamätný deň SR, ako Pamätný deň zahraničných Slovákov (od r. 2022 Slovákov žijúcich v zahraničí).
• V roku 1997 NR SR prijala Zákon 70/1997 Z. z. zo 14. februára l997 o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• „Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva. Slovenská republika si je vedomá, že Slováci vo svete sú spoločnými duchovnými nositeľmi slovenskej štátnosti, a oceňuje ich prínos ako integrujúceho činiteľa a mostu preklenujúceho hranice medzi materskou krajinou a ich novou vlasťou.“ (Z Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí, 6. júla 1999).
• Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou“ (článok 7a Ústavy Slovenskej republiky, úplne znenie Ústavy SR zákon č.1345/2001 Z. z.).
• V roku 2005 prijala NRSR zákon č. 474/2005 Z. z. z 23. septembra 2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• V roku 2008 prijala vláda SR uznesenie č. 625 zo 17. septembra 2008 ku Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 (Vláda ukladá podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny B.2. v spolupráci s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja vybudovať Pamätník slovenského vysťahovalectva v Bratislave a zabezpečiť jeho kofinancovanie do 31. decembra 2010).
• V roku 2015 prijala vláda SR uznesenie č. 571 z 21. októbra 2015 ku Koncepcii štátnej politiky slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 – 2020 (Koncepcia určuje ako kľúčové pre prezentáciu krajanov na Slovensku nasledovné aktivity: - úsilie vybudovať „Pamätník slovenského vysťahovalectva“
• V roku 2022 prijala vláda uznesenie č. 387 z 8. júna 2022 ku Koncepcii štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 – 2026 (vláda ukladá predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí B.1. v spolupráci s primátorom hlavného mesta SR Bratislava a generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea vybudovať Pamätník slovenského vysťahovalectva v Bratislave a zabezpečiť jeho financovanie z rozpočtovej podkapitoly Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí do 31. decembra 2028)
• Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, Bratislava, navrhovala nasledovne opatrenia:
  • V roku 2022 – Vybudovať pamätník slovenského vysťahovalectva v nadväznosti na vybudovanie múzea Slovenského vysťahovalectva. Zdôvodnenie: V kontexte dlhodobej histórie vysťahovalectva zo Slovenska, ktoré je aktuálne aj v dnešnej dobe, je potreba vybudovania pamätníka slovenského vysťahovalectva veľmi aktuálna. Indikátor plnenia: pamätník Zodpovedný: ÚSŽZ v súčinnosti so SNM . Termín: ustanovený podľa výstavby múzea vysťahovalectva
  • V roku 2018 – venovať pozornosť dobudovaniu pamätníka slovenského vysťahovalectva a Slovákov v zahraničí.
  • V roku 2016 – venovať pozornosť dobudovaniu pamätníka slovenského vysťahovalectva a Slovákov v zahraničí.
  • V roku 2014 – Delegáti konferencie diskutovali o myšlienke pamätníka a múzea slovenského zahraničia a odporúčajú ÚSŽZ pokračovať v ďalšom postupe v spolupráci s krajanskými organizáciami.
  • V roku 2007 – podporiť vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva
  • V roku 2006 – Žiadajú, aby vláda Slovenskej republiky podporila zriadenie Múzea slovenského zahraničia a vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva.
  • V roku 2003 – Žiadajú, aby vláda Slovenskej republiky podporila zriadenie Múzea slovenského zahraničia a vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectvo.
  • V roku 2002 – vybudovať viaczložkový Pamätník vysťahovalectva a zahraničných Slovákov

Prečo umiestniť pamätník vysťahovalectva v Bratislave?

• Po vzniku Česko-Slovenskej republiky v rokoch 1919 – 1938 bola Bratislava sídlom detašovaných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré mali priamo vo svojej kompetencii vysťahovalectvo (Minister s plnou mocou pre správu Slovenska, Expozitúra Ministerstva zemedelstva, Slovenské oddelenie Ministerstva sociálnej starostlivosti, Policajné riaditeľstvo v Bratislave, Krajinský úrad v Bratislave, Slovenské oddelenie Ministerstva vnútra, Slovenský úrad práce v Bratislave).
• Bratislava najmä od medzivojnového obdobia zohrávala a zohráva osobitnú a dôležitú úlohu. V tomto období sa stala dôležitým zberným centrom, kde sa sústreďovali vysťahovalci pred svojim odchodom do cudziny. Roku 1928 Rada mesta Bratislavy súhlasila so zriadením provizórnej nocľahárne pre poľnohospodárskych robotníkov – vysťahovalcov na Jelenej ulici v Bratislave. Išlo o provizórium, na ktoré uvoľnilo riaditeľstvo štátnych železníc svoje drevené baraky do tej doby, kým bude vystavená konečná budova na tento účel. Uvedené provizórium slúžilo daným účelom do roku 1939, kedy sa hospodárske vysťahovalectvo do cudziny obmedzilo a napokon zastavilo. Podobným účelom slúžila i bratislavská nocľaháreň, ktorá bola otvorená 10. 11. 1930 tiež na Jelenej ulici. Bola to moderná hygienická budova s oddelením pre mužov a ženy s 200 lôžkami a príslušenstvom.
• V rámci Dunajských veľtrhov v Bratislave sa realizovala v roku 1936 prvá výstava o slovenskom vysťahovalectve.
• V Bratislave pôsobila ako vysťahovalecká inštitúcia Slovenská odbočka Národnej rady československej a najmä Vysťahovalecká poradňa pre Slovensko, ktorá začala svoju činnosť v decembri 1934 a umiestnená bola na Križkovej ulici.
• Vo vzťahu k zahraničným Slovákom a vysťahovalcom zo Slovenska v rokoch 1920 – 1948 pôsobila v Bratislave Slovenská liga na Slovensku (zahraničný odbor) so sídlom na Grösslingovej ulici v budove Slovenskej ligy a v rokoch 1939 – 1944 Vedecká spoločnosť pre zahraničných Slovákov.
• Po nútenom zlúčení Slovenskej ligy s Maticou slovenskou, bol vytvorený Krajanský odbor, ktorý v rokoch 1948 – 1951 pôsobil v Bratislave a umiestnený bol na Kollárovom námestí v tzv. Živnostenskom dome.
• V rokoch 1940 – 1948 bol v Bratislave umiestnený zberný tábor pre repatriantov a reemigrantov, ktorí sa vracal z cudziny domov na Slovensko.
• Na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady bol od roku 1968 ako profesionálne pracovisko pre krajanskú problematiku zriadený Ústav pre zahraničných Slovákov. Jeho sídlom sa stala časť bývalého kláštora františkánov na Františkánskej, vtedy Pugačevovej ulici v Bratislave.
• Tu bola v roku 1984 otvorená prvá stála expozícia o slovenskom vysťahovalectve, dejinách a živote zahraničných Slovákov „Slováci vo svete“.
• Dislokačná komisia vlády Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 6 zo dňa 20. marca 1990 odporučila Národnému výboru hlavného mesta SR Bratislavy prideliť priestory bývalého Múzea V. I. Lenina na ul. Obrancov mieru č. 21a v Bratislave Matici slovenskej za účelom zriadenia Múzea slovenského vysťahovalectva a súhlasila s tým, aby dislokačné oddelenie NVB vydalo Matici slovenskej na tieto priestory dislokačné rozhodnutie. V rokoch 1990 – 2007 v budove postupne sídlili Ústav pre zahraničných Slovákov, Dom zahraničných Slovákov, Krajanské múzeum a Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov.
• V roku 1991 Názvoslovná komisia hl. mesta SR Bratislavy, premenovala po význačných osobnostiach zahraničných Slovákov skoro všetky ulice v Bratislave – v Petržalke, Ovsišti a Starom Háji.
• V roku 1993 vznikla samostatná suverénna Slovenska republika a jej hlavným mestom sa stala Bratislava. Odvtedy je Bratislava sídlom prezidenta, parlamentu, vlády a všetkých ústredných orgánov štátnej správy.
• V roku 1993 prijala NR zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch., ktorým bol 5. júl vyhlásený za pamätný deň SR , ako Pamätný deň zahraničných Slovákov.
• V júli 2000 v Sade Janka Kráľa na pravom brehu Dunaja bol položený základný kameň budúceho pamätníka. Je ním 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru, ktorý venovali Slováci z Maďarska s vytesaným nápisom Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov. Bratislava, júl 2000, ktorý slávnostne posvätili zástupcovia Katolíckej cirkvi na Slovensku a Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.
• V roku 2006 vznikol zo zákona Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave
• Vláda SR uzneseniami č. 625 zo 17. septembra 2008, č. 571 z 21. októbra 2015, č.387 z 8. júna 2022, prijala koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, podľa ktorých tvorbu a výkon štátnej politiky zabezpečuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spolu s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitosti, Ministerstvom kultúry, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, Ministerstvom vnútra, Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvom hospodárstva, Ministerstvom zdravotníctva Štatistickým úradom so sídlami v Bratislave.
• V Bratislave sídli prezident, parlament, vláda, ministerstvá, veľvyslanectvá a ďalšie významné úrady a inštitúcie. V Bratislave má svoje sídlo niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní. Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov – United Nations Development Programme for Europe. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu – International Visegrad Fund. Sídli tu Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU), Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie v SR, Informačnej kancelária Rady Európy, Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku – Informačného centra, Domu Európskej únie, Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Slovensko a množstva ďalších medzinárodných organizácii a inštitúcií.

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Slovenská republika z oblasti Občianska angažovanosť