• Krajiny
• Organizácie
• Aktivity
• Mapa
• Kalendár
• Dotácie
• Výzvy
• eShop

Slovaktown, Arkansas Documentary

Popis udalosti/akcie/projektu:

Účel projektu

Žiada sa dotácia na čiastočné pokrytie nákladov na dokončenie produkcie dokumentu Slovák, Arkansas. Konkrétne by sme použili túto dotáciu na splnenie zmluvy s Twist Creative Studio (https://twistcreativestudio.com) za služby úpravy dokumentu a grafického dizajnu, ktoré budú tiež využité pri úprave a dizajne materiálu pre databázu. Okrem toho žiadam pokrytie nákladov na zakúpené zariadenie a softvér potrebný pre tvorbu soundtracku a hrubej úpravy pred odovzdaním do Twist Creative Studio.

Charakteristika projektu

Keď príde na Slovákov v Amerike, väčšina si predstavuje veľké imigrantské komunity v Pittsburghu, Clevelande a Chicagu. S dobrým dôvodom - väčšina Slovákov, ktorí imigrovali do Nového sveta na prelome 19. a 20. storočia, boli naverbovaní priemyselnými spoločnosťami hľadajúcimi lacnú pracovnú silu. Bohužiaľ, Slováci a ďalší imigranti boli sľubovaní ulice zlata, ale často dostali temné uhľové bane a horiace ocelárne miesto toho.

Hromadná migrácia Slovákov bola na vrchole medzi rokmi 1848 - 1918, pričom väčšina prišla do Ameriky medzi rokmi 1874 - 1907. Kľúčovým faktorom tejto vlny migrácie bol koniec poddanstva v roku 1848. Hoci títo noví oslobodení poddaní teraz mohli vlastniť vlastnú pôdu, väčšina bola poľnohospodármi a bez prostriedkov.

Pre tých, ktorí boli schopní kúpiť pôdu v srdci Európy, to často nebola dostatočná výmera na užívanie celej rodiny. Preto mladšia generácia odišla za "vysokými platmi", podľa slovenských štandardov, do tovární, baní a mlynov priemyselnej Ameriky v nádeji na návrat s dosť peniazmi na kúpu vlastnej pôdy. Avšak mnohí Slováci sa nevrátili do slovenských hôr, ale zostali v priemyselných mestských centrách. Napriek tomu to nebolo koniec migračného príbehu pre mnohých Slovákov v Amerike. Po celom Severnom Amerike sú roztrúsené malé slovenské osady na najnečakanejších miestach.

Táto komunita nezaujala len Ameriku, ale aj Slovensko. Milan Čupka, bestsellerový slovenský autor a novinár Forbes Slovensko, skúmal a informoval o niekoľkých týchto nepočutých osadách vo svojej knihe „Čo je Huncút?“ (https://www.martinus.sk/?uItem=1459877). Jednou z takýchto osád je Slovak, Arkansas, USA. Chceme rozvinúť ďalej prácu, ktorú začal pán Čupka.

Slovaktown, Arkansas bol vášnivým projektom známeho slovenského imigranta Petra Vitazoslava Rovnianka. Bol označovaný za človeka s "víziou zhromaždiť všetkých Slovákov do jednej silnej skupiny" slovenským výskumníkom Michalom Kopanicom (Naše rodina, september 2009, roč. 21, č. 3:112-114). Videl potrebu sekulárnej organizácie, ktorá by zastupovala a vytvárala jednotu a podporu pre Slovákov, ktorí zvládali neoprávnené pracovné podmienky v továrňach, baních a mlynoch.

Tak vznikla The Slovak Colonization Company, ktorá bola zodpovedná za kúpu 3 000 akrov pôdy, ktorá sa stala Slovaktown, Arkansas. Aj keď je založenie Národného slovenského spolku (Národný slovenský spolok) a slovenských denníkov Sloveský denník Rovniankových dobre zdokumentované, jeho účasť na založení The Slovak Colonization Company a návrh Slovaktown, Arkansas zostáva prevažne skrytý v amerických aj slovenských dejinách.

Hovorí sa, že Rovianek veril, že jeho vytvorenie Slovaktown, Arkansas; miesto, kde mohli Slováci uniknúť z tovární a vrátiť sa k poľnohospodárstvu, bolo zlyhaním. Veľká hospodárska kríza bola časom, keď predal svoju pôdu v Slovakte a nakoniec sa dostal do úpadku.

Avšak pre ľudí Slovaktown to zďaleka nebolo zlyhanie. V rovnakom čase, keď Rovnianek predával svoju pôdu, sa mesto stretlo s možným uzavretím miestneho mlyna na ryžu. Poľnohospodári Slovaktown sa spojili a odkúpili mlyn. Odvtedy sa poľnohospodári Slovaktownu a okolitej krajiny stali #1 producentmi ryže v Amerike.

Ako každý príbeh úspechu, aj tento je prepletený so zápasom, pochybnosťami a stratou. Napriek tomu, že Slovaktown bol založený v roku 1894, odvážne slovenské (a české) rodiny, ktoré kúpili pozemky zo 3 000 akrov pôdy, ju dodnes obhospodarujú. Slovenské rodiny a ich slovenská kultúra nikdy neopustili túto pôdu. Pôsobivo sa vyvinula táto jedinečná identita rovnocenných častí juhoamerického a slovenského.

Avšak čas je v ždy hráčom pri strate informácií. Toto mesto si je vedomé dôležitosti a svojho jedinečného miesta v histórii, preto si zachovalo mnoho svojich kultúrnych praktík, fotografií a dokumentov. Dokonca skúmali možnosti, ako sa spoločne spojiť, aby vytvorili vlastný dokumentárny film. Bohužiaľ, nedostatok mediálnych zručností, času a rozpočtu tomu zabránili. Našťastie oddanosť mesta udržiavať svoju kultúru a históriu akýmkoľvek spôsobom (zdieľanie fotografií na Facebooku) pritiahla našu pozornosť v UpRooted Media.

Boli sme srdečne prijatí do komunity. Preto cítime silnú odhodlanosť zachovať túto históriu a súčasnú kultúru - nielen pre obyvateľov mesta, ale aj pre slovenskú a americkú históriu ako celok.

Teraz je čas, kým vnuci zakladateľských rodín (teraz vo veku 80 a 90 rokov) stále sú tu, aby rozprávali príbehy.

Keďže ešte nikto neprišiel s úplným rozprávaním Slovaktown od roku 1894 až po súčasnosť, vplyv a jedinečnosť tejto komunity zostáva nepovšimnutá v dejinách a súčasných úspechoch potomkov Slovákov.

Historická a súčasná kultúrna komunita je pripravená na tento projekt.

Hlavný príbeh dokumentu
Filmový prístup je založený na rozhovoroch a chronologickej naratívnej štruktúre. Umení a historický pohľad je prostredníctvom očí a úst obyvateľov a potomkov Slovaktownu.

Na rozprávanie príbehu film využíva 1) historické fotografie a dokumenty sprevádzané rodinnými príbehmi v prvom a druhom človeku 2) súčasné videá, fotografie a rozhovory s obyvateľmi, výskumníkmi a historikmi 3) ľudové hudobné aranžmány a originálne skladby.

Migrácia z rodného kraja je klasickým príbehom hrdinu. Samozrejme, o migračnej ceste prisťahovalcov bolo už vyrozprávaných mnoho epických príbehov. Ale to, čo je iné na ceste Slovaktownu, je príbeh viacerých hrdinov, v ktorom sa celá komunita stala hrdinom väčšieho slovensko-amerického príbehu.

Počas dokumentu divák cestuje cez generácie viacerých hrdinských rodín Slovaktownu, aby rozprával kreatívny, historický a transformačný príbeh multikultúrneho prežitia od roku 1894 do roku 2024.

Dej prvého aktu: Domovina, prístavy a do neznáma
Cesta začína, keď sa zoznámime s zakladajúcimi rodinami Slovaktownu a ich súčasnými potomkami. História slovenskej migrácie, všeobecná aj rodinná, je rozprávaná prostredníctvom rodinných príbehov, fotografií a dokumentov, ktoré sa dedili. Príbehy sa rozprávajú prostredníctvom hlasov vnukov, pravnukov, prapravnukov a ďalej. Okrem histórie sa začnú v pohybe aj súčasné generácie s ich snahami a nádejami udržať kultúru.

Okrem toho budú rozhovory s odborníkmi na históriu, Milan Čupka, autor knihy „Čo je Huncút?“, Ashley Sides z Arkansas Historical Preservation a výkonný riaditeľ Museum of Arkansas Grand Prairie zlúčiť „Výzvu neznámemu“, ktorej sa zhostili predkovia Slovaktownu a Peter Rovnianek.

Druhý akt: Odvaha na prérach
V druhom akte prichádza rodina do Slovaktownu, oveľa iný ako očakávali. Cesta nás zavedie cez výstavbu mesta a prežívanie pomocou výroby sena, oddanosti miestneho obchodu Bohemian Hardware, viery komunity a kultúrnych väzieb.

Jedinečnosť tohto mesta sa prejaví v tragédiách lesných požiarov, močiarní a Veľkej hospodárskej krízy, ktoré viedli k prosperite hlavných rodín, zatiaľ čo Rovnianek skončil v bankrote.

Opäť prostredníctvom spomienok staršej generácie zažijeme Slovaktown v čase jeho najväčšieho rozmachu s jeho viacerými trhmi, baseballovým tímom, katolíckymi, pravoslávnymi a luteránskymi kostolmi. Príbehy slovenských tradícií, jazyka, udržateľnosti poľnohospodárstva a dokonca aj domáceho vína v „suchom okrese“ vykreslia obraz tohto rušného mesta mimo železničnej trate Rock Island.

Komunita prosperuje, keď komunit a Slovákov pomáha urobiť Arkansas najväčším producentom ryže v Amerike, okresom, ktorý je hlavným svetovým hlavným miestom na lovenie kačiek, a jediným vnútrozemským miestom, ktoré je známe tým, že každý rok podáva viac ako 1 500 ľuďom ústredné večere s ústrednými večerami.

Na konci druhého aktu sa v komunite však stretáme s ďalšou existenčnou výzvou - ako prežiť v sa meniacom svete poľnohospodárstva, rastúcich cien a zvyšujúcej sa svetovej populácie.

Tretí akt: Slovensko-arkansan
Keď začne tretí a posledný akt, slovenská komunita začne vidieť, že mesto sa zmenšuje, keď trhy zatvárajú, slovenský jazyk sa stratí, rodinní poľnohospodári nie sú dostatočne veľkí na užívanie všetkých detí nasledujúcich generácií alebo na zvládnutie náporu korporátnych fariem, ktoré sa snažia prevziať kontrolu.

Nasledujúce generácie, ktoré zostali buď v rodinných farmách, poľnohospodárskom sektore alebo v cirkvi alebo školách, pozrú na nové boje a úspechy týchto nových generácií Slovaktownu.

Tu sledujeme, ako dedičstvo začína znovu kvitnúť v 21. storočí vytvorením každoročného podujatia Deň dedičstva, kde sa stratili rodinní príslušníci z Kostariky spojili so svojou rodovou komunitou.

V tomto poslednom akte hrdinovej cesty vidíme, ako sa mesto začína dostávať do povedomia Vlasti v podobe novinárov a vlády, ktorí vyjadrujú úspechy zahrňujúce svet ako slovensko-arkansanov.

Naša cesta končí na sile komunity a túžbe, aby kultúra zostala silná aj v budúcich generáciách. Avšak cesta nie je u konce, pretože mesto diváka upozorňuje na obavy a obavy, že fyzická poloha mesta môže zostať, čo samozrejme, ak sa to nestane, bude vyžadovať oveľa viac práce na udržanie ich kultúrnych väzieb.

Veríme, že hudba je často prehliadaným nástrojom na rozprávanie príbehov v dokumentoch. V dokumentárnom filme Slovaktown, Arkansas bude hudba zohrávať jedinečnú a špeciálnu úlohu v prisťahovaleckej ceste na obrazovke.

Hudba je silná kultúrna spojovacia sila; preto ju využívame na to, aby sme diváka/listenera zaviedli cez evolúciu rodín, keď začali ako slovenskí imigranti a stali sa ich špeciálnym zmesou juhoamerických Slovákov. Ako sa film pohybuje cez migračnú cestu, skúmame, ako by mohli znieť slovenské ľudové piesne, keď sa transformujú z ich pôvodného zvuku na adaptáciu juhoamerických regionálnych nástrojov a zvukov. Vidíme to ako reprezentáciu toho, čo sa dialo vnútorne cez generácie.

Na začiatku dokumentu budeme počuť klasické slovenské a rusínske ľudové piesne. Ako sa komunita začne prispôsobovať svojim miestnym potrebám, budeme počuť, ako sa ľudové piesne prearanžujú a splynú do novej kultúry, pričom si zachovávajú svoje vlastné ľudové tradície. Táto technika bude pohlcujúcim doplnkom k vizuálnemu a naratívnemu vývoju tejto multikultúrnej komunity až po súčasnosť.

Produkty budú dostupné svetu vo formátoch angličtiny aj slovenčiny. Veríme hlboko, že to je rovnako dôležité a súčasťou amerických aj slovenských dejín a súčasných udalostí.

Očakávaný prínos projektu

Pre jednotlivého žiadateľa, Deaha Partaka, neexistujú priamy hmatateľné prospechy tohto projektu, okrem radosti a hrdosti z toho, že dokáže zabezpečiť a zachovať túto dôležitú časť slovensko-amerických dejín. Deah nie je platená za svoj čas v projekte, či už je úspešný alebo nie. Projekt taktiež nepomáha ďalšiemu Deahovmu skutočnému kariérnemu rastu ako psychoterapeutovi, pretože ide o odlišné oblasti.

Pre neziskovú organizáciu UpRooted Media ako celok je prínosom tohto projektu, že ak bude úspešný, umožní nám pokračovať v práci na ďalších podobných projektoch pre ďalšie slovenské komunity v zahraničí. Žiadnym členom ani dobrovoľníkom výboru UpRooted nebude poskytnutá žiadna finančná odmena za ich prácu na projekte. Dokument a databáza nie sú určené na získavanie finančných prostriedkov. Hudobný album je jediná časť projektu, ktorá má generovať finančné prostriedky, a tie sú určené výlučne na financovanie činností neziskovej organizácie a budúcich projektov, nie na vytváranie zisku. Podpísali sme zmluvu s Petom Bellom zo štúdia Twist Creative Studio na služby režiséra fotografie, úpravu a grafický dizajn. Avšak poskytuje tieto služby za 50 % svojho bežného poplatku, čo je nezisková sadzba.

Žiadosť na ÚSŽZ o podporu tohoto projektu

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine USA z oblasti Občianska angažovanosť