• Krajiny
• Organizácie
• Aktivity
• Mapa
• Kalendár
• Dotácie
• Výzvy
• eShop

Obnovenie náhrobného kameňa Karolovi Medveckému

Popis udalosti/akcie/projektu:

Účel projektu

Projektom sa obnový na slovenskom evanjelickom cintoríne v Selenči náhrobný kameň Karolovi Medveckému, evanjelickému farárovi, národnému dejateľovi a prvému predsedovi zakladateľovi Pohrebného spolku, cirkevnej školy, divadla ... v Selenči. Medvedský zabezpečil pre slovenský cirkevný zbor organ a zvon do kostola.

Charakteristika projektu

Karol Medvecký sa narodil vo Veľkej Slatine 27. januára 1860 a zomrel v Selenči 16. októbra 1937, kde je
aj pochovaný. V týchto dňoch, keď sa napĺňa 129 rokov od jeho príchodu do Selenče (za farára si ho
pozvali 23. mája 1891), vďačný zbor mu renovoval hrob. Pred príchodom do Selenče Medvecký pôsobil
sedem rokov v Petrovci. Do Petrovca prišiel roku 1884 a tam najprv pracoval ako učiteľ na školách a
pomáhal v kňazskej službe pri Jurajovi Mrvovi. Po štyroch rokoch po príchode na Dolnú zem, roku 1888,
sa oženil s učiteľkou Máriou Garayovou a v tom čase vypomáhal v kňazskej službe v Kulpíne. Keď sa
napokon usadil v Selenči, o dva roky tam zamestnal Jána Čajaka. Ján Čajak prišiel za učiteľa do Selenče v
decembri roku 1893 na pozvanie evanjelického farára Karola Medveckého, svojho ujca...V Selenči na
fare sa v tom období neraz zastavovali aj ďalší veľkí spisovatelia, medzi ktorými aj Janko Jesenský, o čom
svedčí pohľadnice s pozdravom zo Selenče, ktorú Janko Jesenský písal Miline Jesenskej, manželke
mladšieho brata Fedora do Liptovského Sv. Mikuláša.
Najstarší Selenčania si ešte vždy spomínajú na Karola Medveckého, evanjelického farára. Iste však
nevedia, že nemal iba meno Karol, ale že jeho plné meno znelo Ján-Aurel-Pavel-Karol Medvecký. Narodil
sa vo Veľkej Slatine 27. januára 1860 z otca Samuela, tiež ev. farára, a matky Terézie Langovej. U otca,
ktorý učil i iné deti, získal základné vzdelania a roku 1869 sa zapísal do latinskej školy v Lučenci. V školení
pokračoval vo Veľkej Revúcej a Turčianskom Sv. Martine a matúru zložil v Banskej Štiavnici. Teológiu
študoval v Bratislave, Viedni a Bazileji. Štúdium skončil roku 1883 a v tom roku bol vysvätený za farára.
Ako kaplán začal pracovať v Hrochoti. Do Petrovca prišiel roku 1884. Najprv pracoval ako učiteľ na
ákolách a vypomáhal v kňazskej službe pri Jurajovi Mrvovi. Keď sa oženil s učiteľkou Máriou Garayovou
roku 1888, vypomáhal v kňazskej službe v Kulpíne.
Dňa 23. mája 1891 bol zvolený za farára do Selenče. Roku 1894 mu zomrela manželka Mária. Do
druhého manželstva vstúpil 24. februára 1895 s Júliou Zvarovou z Tisovca. Mal dve deti - Boženu a
Karola. Zomrel v Selenči 16. októbra 1937. Pochovaný je na cintoríne v Selenči. V júni 1900 cirkev kúpila
dom pre druhého učiteľa. Roku 1902 cirkev dala urobiť železnú ohradu na hlavnej ulici.
Roku 1904 sa urobila zmluva s majstrom G. A. Molnárom z Brezovej o kúpe nového organu. Tento organ
bol umiestnený do kostola až roku 1908, keď bol i posvätený. Organ stál 3400 korún. Na skúšku organa
boli pozvaní Július Kubáni a Ondrej Garay, učitelia z Petrovca. Vyslovili sa, že tento organ je opravdivé
majstrovské dielo a kedže ho cirkev kúpila výhodne, navrhli, aby majster dostal odmenu 500 korún.
Roku 1906 cirkev dostala nariadenie, aby otvorila tretiu školu. Pre nedos-tatok peňazí na stavbu novej
školy sa najal byt.Roku 1908 bola postavená nová škola s bytom pre učiteľa. Prostriedky na stavbu si cirkev sama
zabezpečila. Škola s bytom bola postavená za 7990 korún. Roku 1908 pukol veľký zvon a 15. januára
1909 bola posviacka zvonov. Podľa zápisnice z roku 1909 z príležitosti posvätenia zvonov sa uvádza, že si
cirkev dala zliať dva zvony v Šopone a na tretí si dala urobiť korunu, aby sa mohol obracať. Nové boli:
najväčší 413 kg s nápisom „Hrad prepevnýjest Pán Buh náš" a malý 103 kg s nápisom „Príjdiž Duchu
Svätý, naplň nás".
Posvätenie zvonov sa vykonalo v kostole, a potom boli zodvihnuté na vežu. V zápisnici sa uvádzajú mená
viacerých dobrodincov, ktorí prispeli peňažne na kúpu nových zvonov. V čase prvej svetovej vojny na
vojnu boli pozvaní i učitelia, takže deti v tomto čase vyučoval farár. Rok 1915 bol pre Selenčanov
poznačený nešťastnou chorobou týfusom, na ktorú umreli mnohí. V decembri 1916 boli cirkvi odobrané
na vojnové ciele dva zvony, najväčší a najmenší. Po vojne si cirkev dala zliať namiesto odobratých zvonov
nové. Ako sa uvádza, do Selenče ich priniesli z Ratkova 19. januára 1924, a to na voze.
Dovoz zvonov bol slávnostný. Mnohí Selenčania šli privítať príchod zvonov. Zápisnične sa uvádza, že
dovoz sprevádzalo 40 vozov a 10 jazdcov. Čin bol sprevádzaný spevom nábožných piesní a modlitbami.
Zvony sa dostali do kostola 23. januára a 27. januára boli posvätené. Tieto zvony zvonia dodnes na veži
evanjelického kostola, vyjmúc najväčšieho, ktorý pukol pri elektrifíkovaní, takže je zliaty nový.
Po tomto roku v zápisniciach nenachádzame zvláštne významné udalosti. Konali sa menšie opravy na
kostole. Fara sa viackrát opravovala. V čase, keď už farár Medvecký ostarol, po jeho boku bol kaplánom
roku 1933 Pavel Strehársky a roku 1934 za kaplána prišiel Vladimír Vereš ktorý sa stal zborovým farárom
po smrti Medveckého roku 1937.

Očakávaný prínos projektu

- obnovený náhrobný kameň a zachovaná osobnosť z radov Slovákov od zabudnutia

Žiadosť na ÚSŽZ o podporu tohoto projektu

Aktuálne prebiehajúce krajanské aktivity a projekty v krajine Srbsko z oblasti Kultúra a umenie